Spoločná poľnohospodárska politika

(stručný popis a krátky komentár)

Poľnohospodárstvo patrí do primárneho sektora ekonomiky k základným odvetviam. Medzi odvetvia, bez ktorých nemožno fungovať, resp. možno fungovať len veľmi ťažko a s rizikom veľkej závislosti. Zrejme veľká časť z vás si vie predstaviť svoj deň (týžden, mesiac, rok) bez toho, že spustia nový IT start-up či vymyslia špeciálny elektromobil. Ale bez raňajok, obeda či večere (týžden, mesiac, rok) to nejde.

Preto, hoci sa chvíľami mohli zdať niekomu ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (Common agricultural policy – CAP) prekonané, spiatočnícke, či priam archaické, nie je to tak. Medzi ciele CAP totiž patria:

• zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily;

• zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;

• stabilizovať trhy;

• zabezpečiť riadne zásobovanie;

• zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

Prostriedkom na zabezpečenie 4. a 5. cieľa je de facto dosiahnutie primeranej miery potravinovej sebestačnosti v EÚ, 2. cieľom je zachovať primeranú zamestnanosť ako aj primeranú príjmovú situáciu poľnohospodárov. Oboje prostredníctvom finančne mimoriadne štedrej dotačnej politiky. A z hľadiska bezpečnosti a stability je z pohľadu EÚ tento cieľ, ako aj prostriedok – akokoľvek v rozpore s princípmi voľného trhu a „neviditeľnej ruky“ – správny. A minimálne z hľadiska celoúnijnej potravinovej sebestačnosti sa ho aj darí úspešne napĺňať. Ale to, čo sa darí únii, v tom Slovensko fatálne zlyháva. Nielen v zamestnanosti, ale aj v potravinovej sebestačnosti je náš vývoj katastrofálny.