Slovenský agrosektor produkuje poľnoprodukty v hodnote o minimálne 1 miliardu eur nižšej, ako by mal a mohol. Miliarda eur je suma predstavujúca čistý dovoz poľnoproduktov do SR, a teda negatívum našej potravinovej sebestačnosti. Ale táto miliarda eur tiež predstavuje minimálnu podprodukciu, podvýkonnosť či podvýnosnosť agrosektora v SR v porovnaní s okolitými krajinami. Z toho vyplývajú mnohé negatíva pre celú krajinu, no špeciálne pre vidiecke regióny. Ide hlavne o:
• nezamestnanosť,
• slabú ekonomiku (dane, odvody, investície, HDP a pod.),
• potravinovú nesebestačnosť,
• zanedbanú ekológiu, ráz a vzhľad krajiny a
• úpadok vidieka.
Aj preto stojíme každý rok pred otázkou za 1 miliardu eur. Skúste si na ňu odpovedať sami:
Keby ste mohli vyriešením jedného problému vyriešiť 5 ďalších problémov Slovenska, urobili by ste to?
Keby ste vedeli, kde je zakopaný poklad v hodnote 1 miliardy eur, vykopali by ste ho? A vykopali by ste ho aj vtedy, ak by sa vám cesta k nemu zdala menej atraktívna a nie celkom „sexy“?
Určite ste už počuli o podmorských pátračoch, ktorí hľadajú poklady v stroskotaných lodiach. Najslávnejšie doteraz neodhalené poklady v moriach sú vrak lode „Flor do Mar”, diamanty pre portugalského kráľa z roku 1511, alebo poklad najbohatšieho piráta Čierna brada zo začiatku 18. storočia. Doteraz najväčší poklad, 17 ton zlatých a strieborných mincí z koloniálnej éry, bol vylovený z Atlantického oceánu v roku 2007. Jeho odhadovaná hodnota predstavuje 500 miliónov dolárov.
Náš slovenský poklad má väčšiu hodnotu - približne 1 miliardu eur. A nie jednorazovú, dá sa „nájsť” každoročne. Tento „poklad” je ukrytý v pôde a v krajine. Má viacnásobné možnosti „objavenia“ – nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre lesné, vodné hospodárstvo a cestovný ruch. Avšak „poklad“ sám na povrch nevypláva. Naše potravinárstvo a poľnohospodárstvo nevyhnutne potrebuje zmeny. Nielen nalievanie peňazí z európskeho peňazovodu, ale aj „očistiť zrno od pliev“.
Za posledných 20 rokov nám poľnohospodárstvo postupne zdegenerovalo. Náš agrosektor sa zakonzervoval v minulosti a stal sa odvetvím do veľkej miery slúžiacim iba na presun stámiliónových eurodotácií do rúk vybraných agrobarónov. Na Slovensku skončí 90 % dotácií v rukách 10 % prijímateľov. To je v európskom porovnaní absolútny nonsens. A popretie zmyslu a účelu dotácií.
Z našich agrobarónov sa stali dobyvatelia bezpečnej a takmer bezprácnej renty vo forme európskych dotácií. Rentiéri degenerujúci a likvidujúci naše poľnohospodárstvo. Ak chceme uvoľniť potenciál pre minimálne 50 tisíc pracovných miest, pre potravinovú sebestačnosť a pre aspoň 1 miliardu eur produkcie navyše, musíme dnešný systém zmeniť. V praxi to znamená nasledovné:
1. prestať dovážať to, čo si dokážeme vyrobiť sami a
2. dotácie využívať na vytváranie nových pracovných miest, namiesto plnenia vreciek agrobarónov.
Neskôr sa dostaneme k tomu, ako to zabezpečiť. Teraz sa však pozrime, v akom stave sa aktuálne nachádzame.