Niektoré ekonomické témy sú dnes sexy. Ľudí zaujímajú start-upy, rozvoj IT, elektromobily alebo aeromobil. Sú to dôležité témy a treba sa im venovať. Lenže z pohľadu Slovenska má prioritný dôraz na tieto sexy témy niekoľko háčikov.

Koľko slovenských IT start-upov môže vo svetovej konkurencii reálne uspieť? Budeme veľmi radi, ak ich budú desiatky. Z ekonomického hľadiska je ale výlučná orientácia na atraktívne oblasti chybná. Ukážme si to na príklade.

Slovenský Adam má oveľa väčšiu šancu, že uspeje v súboji o srdce Evy z vedľajšieho vchodu, než o srdce modelky typu Mirandy Kerr. Zjednodušene povedané, pri súboji o srdce Evy súťaží Adam iba s 200 priateľmi, ktorých má Eva na Facebooku. V súboji o srdce Mirandy Kerr musí súťažiť so 7 miliónmi jej followerov. Na ktorom „trhu" má väčšiu pravdepodobnosť uspieť? Matematicky je to tak, že ak bude Adam súťažiť o srdce Evy, má 35 tisíckrát väčšiu šancu uspieť, ako keď sa rozhodne „zbaliť" Mirandu Kerr.

Náš Adam je na globálnom trhu v atraktívnych odvetviach pod oveľa väčším tlakom, ako na lokálnych trhoch v zdanlivo neatraktívnych odvetviach. Vezmime si teraz extrémny príklad. Väčšine ľudí sa nechce „hrabať v odpadkoch". Avšak ekonomická realita ukazuje, že obchodné marže a zisky v odpadovom hospodárstve sú pod oveľa menším tlakom konkurencie ako marže v naoko atraktívnom predaji počítačov. Navyše, Slovensko produkuje „dostatok" odpadov na to, aby toto odvetvie poskytlo prácu celkom veľkému počtu ľudí.

V tejto publikácii by som rád upriamil vašu pozornosť na zdanlivo neatraktívnu tému, v ktorej má Slovensko obrovský nevyužitý potenciál. Mám na mysli poľnohospodárstvo, v širšom zmysle produkciu potravín. Najbohatší Slovák Andrej Babiš zbohatol práve v agrosektore. Družstvá vyzerajú často rovnako alebo horšie ako v roku 1985, ale príklad Babiša a jeho skupiny Agrofert nám ukazuje, že manažéri a dodávatelia vedia využiť potenciál agrosektora na doraz. Tento zaznávaný sektor má z pohľadu ekonomického rozvoja Slovenska niekoľko predností.

Aj v dvadsiatom prvom storočí potrebujeme okrem „potravy" ducha aj potravu pre telo. Zatiaľ čo ľudia môžu bez nového IT start-upu prežiť dlhé roky, bez potravín sa to neodporúča skúšať dlhšie ako mesiac. Elektromobil si v najbližších piatich rokoch možno kúpi niekoľko tisíc Slovákov. Ale potraviny potrebuje jesť 5 miliónov Slovákov každý deň. Navyše, týchto 5 miliónov ľudí si môže potraviny dopestovať na našej pôde na Slovensku, teda takpovediac z „vlastných zdrojov".

Predložím vám zaujímavé argumenty, že pre Slovensko je ekonomicky výhodné sústrediť sa na produkciu potravín a poľnohospodárstvo. IT start-up sa môže kedykoľvek bez problémov presťahovať na ktorékoľvek miesto na svete. A s ním odídu zo Slovenska aj pracovné miesta. V priemysle je to o trochu ťažšie, ale fabriky sa v dnešnom svete bežne sťahujú za lepšími podmienkami. Produkcia potravín je však viazaná na pôdu. Slovensko má úrodnej pôdy dostatok na to, aby sme urobili z produkcie potravín stabilný sektor našej ekonomiky, ktorý bude úspešne fungovať bez ohľadu na cyklické ekonomické krízy. A tým bude poskytovať Slovensku stabilitu v udržiavaní pracovných miest.

V dnešnom svete sme navyše konfrontovaní s tým, že počet lokálnych konfliktov vo svete sa zvyšuje. Sme svedkami krízy na Ukrajine, Islamský štát expanduje, situácia vo viacerých afrických a ázijských štátoch sa zhoršuje. Potravinová bezpečnosť či dokonca sebestačnosť v dnešnom svete vôbec nie je anachronizmom. Spomínané konflikty a zmeny globálnej klímy okrem toho zvyšujú ceny potravín. Štáty, ktoré budú schopné pre vlastných obyvateľov vyprodukovať dostatok potravín za rozumnú cenu, budú v najbližších desaťročiach vo veľkej ekonomickej výhode.

Ako ekonóm a bankár rád pracujem s exaktnými číslami. Preto má táto publikácia názov Potravinová miliarda. Predložím vám totiž argumenty, že nevyužitý potenciál Slovenska v produkcii potravín a v poľnohospodárstve presahuje 1 miliardu eur ročne v objeme HDP. Táto jedna miliarda predstavuje desiatky tisíc pracovných miest a stovky miliónov eur dodatočných príjmov pre štát prostredníctvom daní a ušetrených sociálnych výdavkov štátu. Predkladám tiež návrhy, ako tento doteraz neobjavený „poklad", ktorý má Slovensko v pôde, čo najefektívnejšie využiť a rozvinúť.

 

Marcel Klimek