V Európskej únii tiež platí, že mestá a vidiek sú z ekonomického hľadiska dva rôzne svety. HDP na 1 obyvateľa je v mestských oblastiach až o 75 % vyšší v porovnaní s vidiekom.
Viaceré vidiecke regióny v Európskej únii čelia vážnym problémom v nezamestnanosti, príjmoch, demografii, v nedostatku príležitostí pre mladých a ženy, ale tiež v nedostatku potrebných zručností v poľnohospodárstve a potravinárstve.
Nuž a to, čo platí pre EÚ vo všeobecnosti, platí v konkrétnom pre Slovensko dvojnásobne. Slovenská republika je totiž spolu s Írskom najvidieckejšou členskou krajinou EÚ. Vo vidieckych regiónoch žije u nás viac než polovica obyvateľstva (50,3 %), ďalšia viac než tretina obyvateľstva žije v regiónoch prechodných (38,2 %). Slovensko je vidiecka krajina.
Extrémne vypuklým problémom slovenského vidieka je nezamestnanosť. V Rakúsku, Nemecku, Holandsku či Veľkej Británii je nezamestnanosť na vidieku takmer neznámy pojem. Miera nezamestnanosti je tam do 5 %, teda takmer na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. V priemere ale nevykazuje Európska únia výrazný rozdiel v nezamestnanosti v mestách, na vidieku či v zmiešaných oblastiach (11,2 – 11,0 – 9,7 %).
Na Slovensku je to úplne opačne. Rozhodujúca časť nezamestnaných žije na vidieku. Nezamestnanosť v mestách je u nás 9,5 %, v zmiešaných regiónoch 12 %, ale na vidieku v priemere až 17,8 %, teda skoro dvojnásobná!
Najvýznamnejší diel viny na extrémne vysokej vidieckej nezamestnanosti na Slovensku nesie žalostný stav nášho poľnohospodárstva.
Celková nezamestnanosť dnes v SR predstavuje 12,6 % resp. 345 tisíc ľudí. Aj samotná vláda dnes v poľnohospodárstve priznáva „rapídny prepad celkovej zamestnanosti, v porovnaní s obdobím začiatku transformačného procesu v našej ekonomike, a to agregátne až o cca 80 %. Kým v roku 1994 pracovalo v agrárnom sektore 10,2 % zo všetkých zamestnaných, v roku 1998 to bolo už len 4,6 %. V súčasnosti pracuje v agrárnom sektore 2,2 % všetkých zamestnaných.“ *
Čo to znamená v číslach a v počte zamestnaných a nezamestnaných?
V krajinách EÚ-15 klesol v rokoch 1995 – 2013 počet farmárov a ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve o 30,7 %, teda zo 7,1 milióna na 4,9 milióna ľudí. V Slovenskej republike za rovnaké obdobie prišli v poľnohospodárstve o prácu až tri štvrtiny pracujúcich, čiže z pôvodných 203 tisíc ostalo len 54 tisíc. To znamená, že zamestnanosť sa znížila od roku 1995 o takmer 150 tisíc pracovných miest (od roku 1990 až o 200 tisíc). V rámci EÚ sme v relatívnej decimácii pracovných miest v poľnohospodárstve absolútnym lídrom!
Čisto matematicky, ak by sme v poklese poľnohospodárskej zamestnanosti neboli lídrom, ale len „kopírovali“ pokles prebiehajúci v ostatných krajinách EÚ, Slovensko by dnes disponovalo dodatočnými 87 tisícami pracovných miest (spolu by u nás bolo 141 tisíc zamestnaných v poľnohospodárstve). To je porovnateľné s počtom pracujúcich v 3. a 4. najväčšom meste na Slovensku, teda v Prešove a Žiline spolu.
Viete si predstaviť, že by o prácu prišli všetci pracujúci v týchto 2 krajských mestách? Tak presne takáto situácia nastala na slovenskom vidieku. S jediným rozdielom, že je rozložená na stovky obcí po celom Slovensku. Ale ekonomický dopad je identický. S určitou mierou zjednodušenia sa dá povedať, že slovenské poľnohospodárstvo dnes zodpovedá za štvrtinu nezamestnanosti na Slovensku, hoci v súčasnosti vytvára len menej ako 3 % pracovných miest.
Naše negatívne líderstvo má teda svoju drsnú odvrátenú stránku. Ale nepotrebujete ekonomické čísla, či byť štatistikom, aby ste si svoj názor vytvorili aj sami. Ak žijete, alebo ste aspoň prechádzali vidieckymi regiónmi Slovenska, ako sú Gemer, Novohrad, ale aj Spiš, Šariš či Zemplín, vidieť to na prvý pohľad: Akoby sa tu zastavil čas. Akoby ste sa s Mariánom Labudom a Rudolfom Hrušínskym vrátili do reálií filmu „Vesničko má středisková“, a to konkrétne do polovice 80. rokov minulého storočia. Chátrajúca infraštruktúra, rozpadajúce sa budovy, rozbité cesty. Rozvoj veľkej časti slovenského vidieka ustrnul v 80. rokoch.
* http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-161904?prefixFile=m_
Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020