Ak je niečo úspešné vo viacerých krajinách, je viac než pravdepodobné, že to bude fungovať aj na Slovensku. Reči, že u nás sa nedá nič zlepšiť, neplatia. Žiadne infraštruktúrne prekážky nezabránili tomu, aby v rokoch 2001 až 2008 klesla nezamestnanosť v SR na polovicu.
Slovensko dnes v ekonomike nevie ako ďalej. Od svojho založenia žije permanentne na dlh, ktorý je od tohto roku už vyšší ako celý majetok Slovenskej republiky. Sme tak dnes v podobnom stave, v akom bola spoločnosť Východoslovenské železiarne v roku 1998. Podobnú zmenu, akú pred pätnástimi rokmi realizoval Gabriel Eichler v dnešnom U. S. Steele Košice, potrebuje celá slovenská ekonomika.
Eichler neskôr opísal, ako to vyzeralo vo VSŽ po jeho príchode: „Kradlo sa tam na všetkých úrovniach. Od hlavy až po vrátnika všetci kradli, taká bola podniková kultúra... Tak to tam bolo, každý mal z toho svoj kšeft." Nepripomína vám to situáciu na Slovensku?
Manažment zmeny pre celé Slovensko
Dnes nekradne v U. S. Steele takmer nikto. Čo sa zmenilo? Vymenili pätnásťtisíc zamestnancov? Nie, vymenili niekoľko manažérov a zmenili štandard firemnej kultúry. Zlodejstvo a lajdáctvo sa prestali tolerovať. A vďaka tomu tam dnes ľudia majú prácu a platy nad úrovňou slovenského priemeru.
Podobný manažment zmeny urgentne potrebuje celé Slovensko. Ale na rozdiel od VSŽ len štátnych zamestnancov máme vyše 340-tisíc. A manažment zmeny v takmer siedmich tisíckach štátnych organizácií bude trvať viac rokov, spolu jedno až dve volebné obdobia.
Preto treba začať postupne, podobne, ako sa to robí pri firemných reštrukturalizáciách. Prvým krokom musí byť zavedenie overenej „firemnej kultúry" v špeciálnych ekonomických zónach, ktoré vzniknú v rozhodujúcej miere transformovaním súčasných priemyselných parkov. Ide o to, vytvoriť okamžite, aj keď iba na malej časti Slovenska, „nemecké" podnikateľské a zamestnanecké prostredie.
Nemecký štandard a rýchle výhry pre SR
Nemecký štandard v riadení štátu slovami mojej sedemročnej dcéry predstavuje „robiť veci poriadne, čestne a slušne". Ide o princípy a pravidlá odlišujúce veľmi dobrú správu vecí verejných od správy priemernej, biednej, nekompetentnej a skorumpovanej, predovšetkým však ide o jasné pravidlá a ich dodržiavanie, zodpovedných a pracovitých zamestnancov, kvalitné a jednoduché procesy, účelnosť a zmysluplnosť práce a procesov, ako aj zameranie na potreby klienta (občana). Ak je tento štandard dlhodobo úspešný vo viacerých krajinách, je viac než pravdepodobné, že bude fungovať aj na Slovensku.
V prvom rade treba zaviesť také opatrenia, ktoré prinesú rýchle výsledky. Vo firmách sa im hovorí quick wins – rýchle výhry. Mám na mysli najmä nasledujúcich jedenásť opatrení - päť v špeciálnych ekonomických zónach a šesť na celom Slovensku.
Rýchle výhry pre špeciálne ekonomické zóny (transformované dnešné priemyselné parky):
a) Vo vymožiteľnosti práva:
Nepravá exteritorialita - možnosť využitia nemeckého práva a súdov.
Zriadenie špeciálneho finančno-obchodného súdu.
b) Vo vzdelávaní: Zavedenie duálneho vzdelávania.
c) Vo verejnej správe: Zriadenie špeciálnej verejne správy.
d) V inováciách: Centrá podpory pre startupy.
Rýchle výhry pre celé Slovensko:
e) V daňovom systéme – daňový „trojlístok" dane z príjmov (body 1 -3):
Rovná daň 16 % pre podnikateľov.
Oligopolná daň do 33 %.
Monopolná daň do 50 %.
Daňovoodvodové koncesie s jednorazovou ročnou platbou štátu.
Plošné daňové stimuly pre juhovýchodné regióny Slovenska.
f) V konkurencieschopnosti: Zníženie cien energií.
Pre krátkosť priestoru v skratke opíšem len dva najdôležitejšie body.
Vymožiteľnosť práva
Nepravá exteritorialita je riešením pre takmer neexistujúcu vymožiteľnosť práva. To je v podnikaní a pre tvorbu pracovných miest zásadný problém. Audit EÚ ukázal, že slovenská justícia je prezamestnaná, relatívne predražená a veľmi pomalá. Vo výdavkoch na súdy z verejných zdrojov sme na šiestom mieste, v počte sudcov dokonca na treťom, ale konkurzné konanie u nás trvá suverénne najdlhšie v celej Európskej únii, v dĺžke trvania bežných sporov sme, žiaľ, na šiestom mieste. Vo všetkých kategóriách sa držíme skupiny neúspešných či krachujúcich krajín, ako sú Grécko, Cyprus a Španielsko.
Funkčnosť a aktivita súdov priamo súvisia s ich dôveryhodnosťou medzi verejnosťou: kým u nás dôveruje súdom necelá štvrtina ľudí, v Nemecku je to presne naopak – viac ako tri štvrtiny ľudí nepochybujú o objektívnosti a kvalite svojich súdov. Pretože v Nemecku sú spory právoplatne rozhodnuté zvyčajne do troch (nad 50 percent sporov do 5000 €) až šiestich mesiacov (58 percent sporov nad 5000 €). To sú z pohľadu našej justície neskutočné čísla.
V špeciálnych ekonomických zónach preto musí platiť nepravá exteritorialita, teda stav, kde funkčné nemecké právo a súdy, respektíve sudcov budeme môcť využívať aj u nás. Nemecké obchodné právo možno v určitom rozsahu využívať na Slovensku už dnes, ak zmluvný obchodný vzťah obsahuje takzvaný cudzí prvok (subjekt, predmet, právna skutočnosť alebo súdne rozhodnutie).
Podnikatelia v špeciálnych ekonomických zónach si tak v otázkach obchodného práva budú môcť záväzne a výlučne vybrať z troch možností s bezprostrednou právnou podporou:
a) nemecký súd (v prípade prítomnosti „cudzieho" prvku),
b) kvalitný arbitrážny súd (Viedeň, Mníchov, Frankfurt a podobne),
c) rozhodcovský súd v danej zóne, respektíve pri obchodnej a priemyselnej komore (s účasťou starostlivo zvolených kvalitných slovenských a nemeckých sudcov).
Daňový trojlístok
Daňový „trojlístok" je kľúčom k spravodlivému a stimulujúcemu daňovému systému. Význam a úspech nízkej podnikateľskej dane vo výške 16 percent je zrejmý. Skôr preto na príklade energetických a plynárenských monopolov uvediem, prečo som presvedčený, že oligopoly a obzvlášť monopoly majú platiť podstatne vyššie dane (do 33 percent, respektíve do 50 percent).
Ale prevádzkovanie monopolov sa zmenilo z podnikania na čisté rentiérstvo. Chcete elektrinu či plyn? Zaplaťte „mýto" distribučnej spoločnosti. Nikto im nekonkuruje, nič neriskujú. Užívajú si bezpečnú rentu garantovanú štátom vo vyhláške. A tak kým tieto monopoly dnes v SR zamestnávajú len 3,2 percenta ľudí v priemysle, z koláča zisku si ukrajujú polovicu (48,1 percenta, respektíve 1232 miliárd €). Toto nespravodlivé rozdelenie je jednou z najvážnejších prekážok hospodárskeho rozvoja a oživenia ekonomiky SR.
Špeciálne ekonomické zóny s nemeckým štandardom
Dôležitou otázkou tiež je, kde špeciálne ekonomické zóny vzniknú. Ako základňa na ich vznik poslúži premena časti existujúcich priemyselných parkov. Na Slovensku existuje v súčasnosti 51 parkov, ktorých rozvoj sme podporili našimi daňami. Mnohé z nich sú prázdne, respektíve vykazujú len veľmi biednu obsadenosť, napríklad Vranov nad Topľou, Rožňava, Prievidza a podobne.
Na platforme týchto pôvodne priemyselných parkov treba budovať novú sieť špeciálnych ekonomických zón. Cieľom je, aby v každom mimobratislavskom okrese s dostupnosťou do 50 km z akéhokoľvek sídla sa nachádzala takáto zóna. Vzniklo by tak spolu 75 zón.
Budovanie špeciálnych ekonomických zón je realizovateľné v dvoch krátkych vlnách – reverzne k úrovni hospodárskeho rozvoja regiónov. Prvú vlnu predstavuje juhovýchod – dnes najproblematickejšia oblasť, ktorá paralelne k nezamestnanosti prekračujúcej hranicu 20 percent (okrem výnimiek) vykazuje aj postupné vyľudňovanie z pohľadu kvalifikovanej pracovnej sily. V druhej vlne musia bezodkladne nasledovať ostatné kraje SR.
Slovenská šanca
Často počúvam, že zlepšiť súčasný stav Slovenska zásadným spôsobom nie je možné. Že sú tu historické, infraštruktúrne či mentálne rozdiely, ktoré nás „neoprávňujú" očakávať viac. S takýmito názormi zásadne nesúhlasím. Uvediem len niekoľko dôvodov:
1. Rakúsko bolo po druhej svetovej vojne oveľa chudobnejším štátom ako vtedajšie Československo. Desať rokov po vojne nás už Rakúsko v životnej úrovni predstihlo.
2. Žiadne infraštruktúrne prekážky nezabránili tomu, aby v rokoch 2001 až 2008 klesla nezamestnanosť v SR na polovicu (z 19,5 na 9,6 percenta), kým v Nemecku aj Rakúsku stagnovala.
3. V takmer 500 nemeckých firmách v SR pracuje viac ako stotisíc ľudí, v rakúskych obdobný počet. Priamo v Nemecku a Rakúsku dnes oficiálne pracuje okolo 40tisíc Slovákov. Približne štvrť milióna z nás tak už dnes pracuje podľa nemeckého štandardu. Bratislavský závod Volkswagenu je jedným z najlepších závodov skupiny, ktorá doň presúva najsofistikovanejšiu výrobu a aj činnosti s najvyššou pridanou hodnotou. Nie je to mentálny problém ani problém zručností či schopností Slovákov.
4. Starosta obce Kechnec Jozef Konkoly dokázal pri obci s ledva 1000 obyvateľmi a bez kvalitnej infraštruktúry vybudovať možno najlepší priemyselný park v republike. Vlastným nasadením a pozitívnou „tvrdohlavosťou" dostal do regiónu s vysokou nezamestnanosťou špičkových investorov ako Henkel, Getrag Ford, Schelling, Gefco, Kuenz a podobne.
Nemecký štandard funguje, o tom niet najmenších pochýb. Som presvedčený, že rovnako bude fungovať aj na Slovensku. Pomôže znížiť nezamestnanosť, priniesť vyššiu priemernú mzdu, vyššiu životnú úroveň a získať stratenú sebaúctu pre mnohých, ktorí dnes nemôžu pracovať v profesijnej oblasti, ktorej rozumejú. Špeciálne ekonomické zóny sú reálnou možnosťou a cestou pre Slovensko.
Článok je prebratý zo stránky http://komentare.sme.sk/c/7306879/nemecky-standard-pre-slovensko.html