Či už ide o ekonomiku, politiku alebo futbal – Nemci udivujú svet. Slovenský ekonóm Marcel Klimek teraz navrhuje ako nemecký štandard zaviesť aj u nás.

Komentár Lukáša Krivošíka
Nemeckí fanúšikovia v Brazílii

Kľúčová nemecká cnosť: „Tüchtigkeit“

V medzinárodnom prieskume verejnej mienky Country Ratings Poll (robený pre BBC World Service) Nemecko tento rok opäť zvíťazilo ako najpopulárnejšia krajina na svete. Asi 60 percent opýtaných z rôznych štátov vníma pôsobenie Spolkovej republiky pozitívne.

Nemecko bolo pred desiatimi rokmi pokladané za „chorého muža Európy“, no protrhové reformy sociálnodemokratického (!) kancelára Gerharda Schrödera pomohli zdynamizovať hospodárstvo krajiny. To zostalo natoľko robustné, že dobre preplávalo finančnou aj európskou dlhovou krízou a teraz v ňom iné krajiny hľadajú inšpiráciu pre vlastné chorľavé ekonomiky.

Apropo dlhová kríza eurozóny! Terajšia spolková kancelárka Angela Merkelová preukázala pozoruhodné vodcovské a politické schopnosti pri zvládaní týchto turbulencií. Bolo to ako dirigovať veľký nezohratý orchester. No zatiaľ sa jej darí. Niet divu, že rebríček magazínu Forbes označil Angelu Merkelovú za najmocnejšiu ženu sveta.

Spolková republika sa cíti politicky dostatočne sebavedomá, takže pred pár dňami vyhostila dokonca šéfa pobočky CIA v Berlíne. Špehovania zo strany amerického spojenca majú Nemci plné zuby. A teraz ešte aj ten futbalový úspech v Brazílii! Pritom ešte pred 10 - 15 rokmi sa aj nemecký futbal nachádzal v kríze. Nemci vedia, čo je to kajať sa v porážke a ako vykročiť nanovo, poučiac sa z vlastných pádov. Sto rokov po rozpútaní prvej svetovej vojny si Nemecko získava svet mierovými prostriedkami.

Z hľadiska kultúry sa za nemeckými úspechmi v politike, biznise, športe, či vede ukrýva najmä jedna kľúčová cnosť, ktorej sa hovorí „Tüchtigkeit“. Preložiť sa dá ako dôkladnosť, svedomitosť, poriadnosť, či zdatnosť. Prídavné meno „tüchtig“ definuje nemecký slovník Duden ako „plniaci úlohu so zručnosťou a usilovnosťou“, respektíve ako „výkon dobrej kvality, s ohľadom na niečo veľmi užitočné“.

Veľa Slovákov hľadí na Nemecko, Rakúsko, či Švajčiarsko s obdivom. Sú to mimoriadne úspešné krajiny. Neležia pritom na Marse ani na inom kontinente, ale priamo v našej blízkosti. Prečo vymýšľať koleso nanovo, keď sa v našom napredovaní môžeme inšpirovať práve nimi?!

Nemecký štandard na Slovensku

Rovnakú otázku si kládol aj podpredseda hnutia Nová väčšina a národohospodár Marcel Klimek. Pred pár týždňami mu vyšla pozoruhodná publikácia s názvom Nemecký štandard pre Slovensko. Ak sa pravici vyčíta, že dlho neprišla s originálnym programom, ktorý by pohol krajinou alebo že neponúka nič iné, len návrat k rovnej dani, ekonóm Klimek vás presvedčí o opaku. Jednu pochvalu dokonca už zožal aj zľava. Čo navrhuje?

Je toho viac. Napríklad chce súčasné priemyselné parky transformovať na špeciálne ekonomické zóny, v ktorých budú štátne zložky fungovať podľa nemeckých štandardov. Chce to dosiahnuť cez nepravú exteritorialitu – možnosť využiť nemecké právo, ako aj zriadenie špeciálneho finančno-obchodného súdu. Zriadená má byť aj špeciálna verejná správa, z ktorej by sa nový štandard kvality postupne rozšíril aj do bežnej verejnej správy. Marcel Klimek chce tiež zriadiť centrá podpory pre start-upy a rozvinúť po vzore nemecky hovoriacich krajín takzvané duálne vzdelávanie, v rámci ktorého je čas študentov systematicky rozdelený medzi teoretickú výučbu v škole a prax priamo vo firmách. V Nemecku a Rakúsku sa kvalitne fungujúce duálne vzdelávanie považuje za hlavný dôvod nízkej nezamestnanosti mladých.

Asi najzaujímavejší a najdiskutabilnejší je nový Klimekov prístup k zdaňovaniu firiem. Podľa neho by mali existovať rôzne sadzby pre monopolné, oligopolné a ostatné firmy na trhu. Monopoly a oligopoly riskujú veľmi málo, nemajú kam odísť a ich podnikanie často pripomína vyhľadávanie renty s garantovaným ziskom.

Normálni podnikatelia, pôsobiaci na konkurenčnom trhu, by platili daň vo výške 16 percent. Živnostníkom by dokonca stačila daňovo-odvodová koncesia. Naproti tomu, oligopolom navrhuje Marcel Klimek vyrubiť daň 33 percent, kým monopolom až vo výške 50 percent. Zamestnávatelia v juhovýchodných chudobných regiónoch Slovenska by dostali možnosť dvojnásobného uplatnenia daňovo uznateľných osobných nákladov na zamestnancov...

Marcel Klimek má aj pár ďalších nápadov, no na detaily je priestor tohto komentára krátky. V závere jeho publikácie, ktorá sa dá čítať aj na internete, sa nachádza kapitola s často kladenými otázkami a odpoveďami na možné výhrady voči jeho plánom.

Ekonóm tvrdí, že realizácia ním navrhovaného nemeckého programu pre Slovensko by v priebehu 4 až 7 rokov pomohla znížiť nezamestnanosť na polovicu a výrazne zvýšiť oproti dnešku platovú úroveň. O nápadoch Marcela Klimeka sa dá diskutovať. Aby ich však realizoval, musela by jeho Nová väčšina byť „väčšinou“ nie iba podľa názvu.

 

Článok je prebratý zo stránky http://www.aktuality.sk/clanok/257328/komentar-inspirujme-sa-uspesnym-nemeckom/