Miliardový zisk monopolov garantovaný štátom nie je podnikanie. Preto ho treba mimoriadne zdaňovať. Autor je makroekonóm a podpredseda hnutia NOVA.
Pri pohľade na dnešné slovenské firemné prostredie každého ekonóma šokuje nasledujúca skutočnosť: Energetické a plynárenské monopoly dnes v SR zamestnávajú len 3,2% ľudí zamestnaných v priemysle (v stredných a veľkých podnikoch nad 20 zamestnancov), ale z koláča celkového zisku si ukrojujú takmer celú polovicu - 1,23 miliardy € (48,1%).
Takáto deľba zisku v rámci priemyslu na Slovensku je absolútne chorá, škodlivá a perverzná. V praxi totiž znamená, že niekoľko monopolov zamestnávajúcich 11 886 ľudí si osvojí takmer rovnaký zisk, ako množstvo podnikateľských subjektov zamestnávajúcich spolu 361 729 ľudí.
Deľba ziskov energetických a plynárenských spoločností | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
2012, v mil. eur | Tržby | % | Zisk | % | Priemerný počet zamestnancov | |
Priemysel spolu | 75,601 | 100,0 | 2,561 | 100,0 | 373,615 | 100,0 |
El. energia a plyn spolu | 12,511 | 16,5 | 1,232 | 48,1 | 11,886 | 3,2 |
Priemysel bez el. energie a plynu | 63,090 | 83,5 | 1,329 | 51,9 | 361,729 | 96,8 |
Zdroj: Štatistický úrad SR, údaje sú za stredné a veľké podniky (20 a viac zamestnancov) |
Len pre porovnanie: hrubá ziskovosť firiem v energetike v SR je skoro trojnásobná ako v Nemecku (na úrovni pridanej hodnoty je tento pomer 21,1% v SR ku 8,2% v Nemecku). Detailnejšie v publikácii Nemecký štandard.
Ako skoro vo všetkom, aj v energetike je Ficovo Slovensko postavené na hlavu - za veľkého prispenia energetického regulačného úradu ÚRSO vedeného Ficovou pravou rukou pre energetiku p. Holjenčíkom. Vláda totiž tvorbou podmienok nepodporuje skutočných podnikateľov, vytvárajúcich skoro všetky pracovné miesta, ktorí denno-denne bojujú o svoje miesto „pod slnkom“ a častokrát i o prežitie svojich firiem a pracovných miest.
Ficova vláda podnikateľov devastuje
Ficova vláda robí presný opak – devastuje podnikateľov a podporuje monopolných „rentiérov“, ktorí len z nášho poverenia prevádzkujú základnú štátnu infraštruktúru. Nič pri tom neriskujú. Iba inkasujú rentu od štátu resp. od nás všetkých. Ficovo Slovensko je aj preto dnes podnikateľské a zamestnanecké „peklo“ (s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi platmi) a monopolistický „raj“.
Pre vysvetlenie: Monopol je všeobecne známa situácia, kde na trhu zabezpečuje ponuku tovarov či služieb výlučne jeden subjekt bez akejkoľvek konkurencie, a teda je veľké riziko až pravdepodobnosť zneužívania tejto situácie.
Monopoly na Slovensku
Príkladmi monopolu sú na Slovensku napr. energetické distribučné firmy: SPP-distribúcia, SSE Distribúcia (obe spoluvlastnené pánmi Tkáčom z J&T a p. Křetinským), ZSE Distribúcia, VSE distribučná, ale aj vodárenské spoločnosti apod.
Hoci si môžete vybrať, od koho plyn či elektrinu nakúpite, cez koho rúry či drôty sa k vám dostane (t.j. distribútora), to si vybrať nemôžete – do každého domu resp. bytu vedú iba jedny rozvody plynu, elektriny či vody.
Štát monopolom garantuje "stimuly"
Monopolné firmy majú z takejto trhovej situácie mimoriadne výhody. Extrémom je, že štát im zákonom a vyhláškou garantuje „primeranú“ mieru zisku na tzv. „stimuláciu“ ich podnikania. Prevádzkovanie takejto firmy sa tak mení z podnikania na čisté rentiérstvo či mýtnictvo.
Chcete elektrinu či plyn? Zaplaťte „mýto“ distribučnej spoločnosti. Preto som presvedčený, že skutoční podnikatelia, oligopolisti a monopoly majú platiť rozdielne sadzby dane.
Časť výnosu z vyšších monopolných daní (do 50%) i z oligopolných daní (do 33%) pre „mýtnikov“ umožní znížiť dane pre skutočných podnikateľov z 22% na 16%. A o to v skutočnosti ide – podporovať monopolných mýtnikov či prevádzkarov nízkymi daňami je ekonomický nezmysel.
Načo by odchádzali?
Nikam nemôžu odísť. Nikto im nekonkuruje. Nič neriskujú. Žijú si ako Barbie v diamantovom zámku. Užívajú si bezpečnú rentu garantovanú štátom, na ktorú sa im všetci skladáme. Jediné, o čo pri zdanení monopolov a oligopolov ide, je určiť spravodlivú mieru deľby zisku za to, že túto prevádzku pre nás zabezpečujú, že toto „mýto“, z nášho poverenia, pre nás vyberajú.
Som presvedčený, že táto deľba (prevádzkar-štát, teda my) nesmie byť v pomere nižšom než 2:1, optimálne 1:1 pri monopoloch (pri oligopoloch minimálne 3:1, optimálne 2:1). Či to bude formou špeciálnej dane, osobitného odvodu alebo obratovej licencie je pritom čisto technická otázka.
Za všetko môže nespravodlivé delenie ziskov
Pretože pokiaľ to nezmeníme, tak doterajší umelý a štátom podporovaný transfer zisku od podnikateľov smerom k monopolom má a bude mať extrémne negatívne dopady na všetky ostatné priemyselné a nepriemyselné odvetvia - počnúc chýbajúcimi zdrojmi na investície, vedu, výskum a rozvoj, cez chýbajúce finančné rezervy pre obdobie krízy.
Najmä ale má podstatný podiel na nízkych mzdách, prepúšťaní a vysokej nezamestnanosti. Nespravodlivé nastavenie deľby zisku a daní medzi skutočnými podnikateľmi a monopolmi je jednou z najvážnejších prekážok hospodárskeho rozvoja a oživenia ekonomiky.
Daňový trojlístok
A to je hospodárska katastrofa. Preto som za daňový „trojlístok“ – daň pre podnikateľov 16%, oligopolnú daň do 33% a monopolnú daň do 50%. A takýto návrh na zmenu daní pre firmy pripravím aj pre parlament.
Zvýšená daň len energetických a plynárenských monopolov totiž prinesie (aj po očistení) viac ako 200 miliónov €. Len pre predstavu veľmi zjednodušený a konzervatívny prepočet: ak by sa každých 5000€ z tejto sumy premenilo na pracovné miesto (5000€ znamená viac ako kompletné mzdové ročné náklady na zamestnanca pri minimálnej mzde, t.j. de facto zamestnanec zdarma), znamenalo by to 40 tisíc nových pracovných miest.
To znamená prácu pre viac ako každého desiateho nezamestnaného. Ale ako ukázal istý bloger, firmy sú ochotné tvoriť pracovné miesto (na min. 5 rokov 10 tisíc €) aj za podstatne nižšiu sumu 2 tisíc € na rok. To by znamenalo, že práce nájde 100 tisíc nezamestnaných, čo je viac než celá štvrtina ľudí dnes bez práce. A ako sme zažili pred približne 10 rokmi, pokles nezamestnanosti naviac obvykle prináša zvýšenie miezd pre zamestnaných.
Poznámka na záver:
V kontexte týchto čísel je hneď jasnejšie, prečo sa viacerí oligarchovia a finančné skupiny zameriavajú na „podnikanie" v energetickom sektore. Učebnicovým príkladom je postup EPH (p. Tkáč z J&T a p. Křetinský) pri SPP. O aké časti SPP mali záujem? O obchod, kde je konkurencia?
Nie, vôbec. Veď matku SPP (obchod s plynom s domácnosťami) vrátili štátu. Ich preferenciou je preprava (eustream) a SPP-distribúcia, ktoré sú monopolmi. Nie, oni podnikať veľmi nechcú. Chcú štátom garantovanú rentu, na ktorú sa im skladáme. Aby bohatli bez rizika, bez podnikania.
Viac na www.nemeckystandard.sk
Článok je prebratý zo stránky http://www.aktuality.sk/clanok/259419/komentar-ficov-raj-pre-monopoly-treba-dodanit/