Aké sú výhody Nemeckého štandardu pre Slovensko v porovnaní so súčasným stavom?
Konkrétne priame výhody sú nasledovné:
• nižšia podnikateľská daň z príjmov právnických osôb,
• jednoduché koncesie pre živnostníkov,
• možnosť 2-násobného daňového odpočtu osobných výdavkov (pre registrované prevádzky v regiónoch juhovýchodného Slovenska), ale aj
• nižšie ceny energií.
A v špeciálnych ekonomických zónach pribúdajú výhody navyše a to predovšetkým:
• zásadne lepšia vymožiteľnosť práva,
• podstatne lepšie pripravení absolventi pre prax,
• odbyrokratizovaná a proklientsky orientovaná verejná správa a tiež
• transparentná štátna podpora.
Som presvedčený, že prostredníctvom uplatnenia jednotlivých krokov programu. Nemecký štandard príde k zásadnému zlepšeniu podnikateľského prostredia v SR. Nepriamou, ale zároveň tou rozhodujúcou výhodou bude nižšia nezamestnanosť, postupne vyššie platy a v konečnom dôsledku vyššia životná úroveň. Koľko budú stáť špeciálne ekonomické zóny v prvých dvoch rokoch?
Realizovať novú špeciálnu ekonomickú zónu je možné so sumou 5 miliónov € a revitalizovať existujúce za sumu maximálne 2 milióny €. V celkovom objeme to predstavuje náklad približne 240 až 300 miliónov € rozložený na 2 – 3 roky, t.j. 80 – 150 miliónov € ročne.
Žiadne dodatočné náklady pre štátny rozpočet však nevzniknú, celé náklady budú pokryté z dodatočného výnosu z dane z príjmu právnických osôb po reštrukturalizácii daňovo-odvodového systému.
Koľko špeciálnych ekonomických zón treba na Slovensku revitalizovať a koľko postaviť?
Cieľom je vybudovať sieť minimálne 75 špeciálnych ekonomických zón jednak transformáciou už existujúcich priemyselných parkov (pričom štátom uznaných a podporených bolo 51), ako aj postavením resp. vybraním minimálne 25 nových zón. Skutočné presné číslo bude konkretizované na základe vstupného auditu, pričom realisticky možno očakávať 25-50 revitalizovaných a reverzne 25-50 nových resp. novovybraných zón.
Kto v nich bude smieť podnikať?
Každý. Jediné obmedzenie je kapacita zóny. Primárne sú ale určené pre výrobné podniky, podnikatelia v službách budú poskytovať pre ne len podporu. O zaradení podniku do priemyselnej zóny bude rozhodovať správca konkrétnej zóny menovaný gestorskou radou zloženou najmä zo zástupcov podnikateľských komôr, štátu, mesta resp. obce.
Môže si výrobca presunúť prevádzku z iného parku do novej zóny?
Môže. Každopádne akékoľvek priame finančné stimuly budú striktne viazané a určené na tvorbu nových pracovných miest, nie na presun existujúcich.
Koľko zamestnajú ľudí?
Pokiaľ budeme dôsledne realizovať program špeciálnych ekonomických zón, môžeme v priebehu 1 – 2 volebných období (4 – 7 rokov) znížiť nezamestnanosť na menej než polovicu a súčasne podstatne zvýšiť platovú úroveň na Slovensku. To znamená, že v zónach alebo v nadväznosti na ich rozvoj aj mimo nich naša ekonomika vytvorí do 200 tisíc nových pracovných miest.
Budú sa prijímať noví úradníci?
Nie. V slovenskej verejnej správe je prezamestnanosť. Ani veľkosť územia SR sa zriadením špeciálnych ekonomických zón nezmení. Inak povedané presun resp. prevzatie úloh špeciálnou verejnou správou žiadnu potrebu dodatočného počtu úradníkov nevytvára. Práve naopak – produktivita špeciálnej verejnej správy z dôvodu výberu kvalitných zamestnancov bude vyššia a celkový počet úradníkov sa v priebehu 2 – 4 rokov musí zásadne znížiť (minimálne o 20%).
Treba meniť kvôli zónam ústavu?
Nie.
Sú takéto zóny a popísané pravidlá v súlade s právom EÚ?
Áno. EÚ od nás priam vyžaduje, aby sme kopiace sa problémy s nezamestnanosťou, špeciálne nezamestnanosťou mladých, ale aj zaostávanie juhovýchodných regiónov, premrštené ceny energií a ďalšie štrukturálne problémy urgentne riešili.
Kto zaplatí daňové a iné výpadky zo SR?
Reštrukturalizácia daňovo-odvodového systému – zavedenie podnikateľskej, oligopolnej a monopolnej dane, a tiež živnostenských koncesií – práve naopak povedie k zvýšeniu výberu dane z príjmov:
1. zvýšením sadzieb dane z príjmu pre oligopoly a monopoly
2. efektom „rovnej dane z roku 2004“, kde pokles sadzby podnikateľskej dane z príjmu spôsobil v následných rokoch nárast jeho výberu až o tretinu. Časť zvýšeného výberu dane z príjmu bude použitá na zníženie cien energií.
Nie je to diskriminácia podnikateľov a pracujúcich mimo zón?
Nemecký štandard prináša výhody pre všetkých skutočných podnikateľov (mimo monopolov a oligopolov) – nižšie dane, nižšie ceny energií. Podnikatelia v špeciálnych ekonomických zónach budú navyše podporení kvalitnejšou verejnou správou a start-up centrami, ale znevýhodnený nebude oproti súčasnému stavu nikto. A pre všetkých pracujúcich vznikne postupne viac pracovných miest, čo priamo súvisí a generuje aj v konečnom dôsledku vyššie platy.
Ako dlho bude trvať audit a analýza, kým zóny vzniknú?
Všetky primárne opatrenia smerujúce k implementácii nemeckého štandardu, vrátane úprav daňových zákonov, regulačných opatrení v cenovej politike, auditu a analýz existujúcej siete priemyselných parkov a pod., musia byť uskutočnené v priebehu prvého kalendárneho roka vlády tak, aby počnúc 1. januárom nasledujúceho roka boli účinné a mohli byť uvedené do života. (V skutočnosti teda maximálne 5 až 8 mesiacov).
Štát tieto priemyselné parky kúpi?
Nie. Štát ich vznik podporí. Finančne v rozsahu obdobnom ako teraz (napr. podpora pri výkupe pozemkov, pokiaľ samospráva nevlastní vhodné pozemky), obsahovo zriadením špeciálnej verejnej správy, start-up centier atď. Ich vlastníctvo sa oproti súčasnej podobe nezmení (mestá/obce, súkromní investori).
Bude štát stavať nové priemyselné parky tam, kde nie sú?
Prirodzene, tam, kde špeciálne ekonomické zóny nie sú a na základe auditu vyvstane ich potreba, budú musieť vzniknúť. Nebude ich fyzicky stavať štát, ale budú vznikať výberom spomedzi záujemcov zo strany miest, obcí a prípadnej aj súkromnej sféry.
Až po aký počet sa zóny budú „zahusťovať“?
Optimálny finálny cieľ je, aby v každom mimobratislavskom okrese s dostupnosťou maximálne 50 km z akéhokoľvek sídla sa nachádzala takáto zóna. Základný cieľ je mať minimálne 75 takýchto zón.