Zložitejšie opatrenia „rýchlych výhier“, ktoré súvisia so samotným fungovaním štátnych orgánov a inštitúcií budú primárne v súlade so stratégiou change managementu uplatňované v špeciálnych ekonomických zónach. 

 

C) Rýchle výhry vo vymožiteľnosti práva

Ako som už uviedol, Slovensko dnes popiera ekonomickú teóriu a prax (dopytová krivka) súčasnou existenciou vysokej nezamestnanosti a nízkych miezd pri jestvujúcom jednotnom európskom trhu práce, služieb a kapitálu. Jednoznačne najväčší podiel na tomto probléme podnikateľského prostredia na Slovensku má dnes (takmer) neexistujúca vymožiteľnosť práva. Za vymožiteľnosť práva zodpovedá u nás podľa ústavy tretí pilier moci – súdy. Spolu s nepísaným a u nás špecificky vytvoreným „štvrtým“ pilierom – prokuratúrou. Ich „manažmenty“ nesú zodpovednosť za ich zlyhávanie. Ako to zlyhávanie vyzerá? 

Keď sa organizácii (inštitúcii, firme) nedarí, zvykne si urobiť audit. U nás sme na audite justície ušetrili, urobila ho za nás Európska komisia. Priniesla nám podľa očakávania veľmi zlú správu: V porovnaní s priemerom EÚ je slovenská justícia prezamestnaná, relatívne predražená a veľmi pomalá.

Vyberiem poradie v niektorých relevantných kategóriách z vyššie uvedenej štúdie za 27 krajín EÚ:

Ad relatívna prezamestnanosť:

• počet sudcov na 100 tisíc obyvateľov – 3. miesto.

Ad relatívna predraženosť:

• výdavky na súdy (ako % z verejných výdavkov) – 6. miesto (po krajinách ako Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Španielsko a Portugalsko),

• na súdy ide o pätinu (oproti priemeru) a až o tretinu (oproti mediánu) viac z verejných výdavkov, ako je bežné v EÚ.

Ad pomalosť:

• doba trvania konkurzu (konkurzného konania) – posledné miesto,

• počet nedoriešených občianskych a obchodných sporov (na 100 obyvateľov) – 6. miesto od konca (po Taliansku, Portugalsku, Cypre, Španielsku a Malte – „úspešných“ južných krajinách),

• doba trvania občianskeho a obchodného sporu – rovnako 6. miesto od konca.

 

Takže ak budú najbližšie súdni „manažéri“ (minister spravodlivosti, predsedovia najvyššieho a ústavného súdu atď.) nariekať, že je ich málo a že majú málo peňazí a preto nestíhajú, vedzte, že si Európska komisia o nich myslí presný opak. A potom je len jeden možný záver – zlyhávajú konkrétni zodpovední („manažéri“). A vtedy je povinnosť štátu (obdobne ako vo firme zodpovednosť akcionára) týchto zlyhávajúcich ľudí vymeniť. 

Pretože každá organizácia, či firma, ktorá je súčasne prezamestnaná, predražená a pomalá, a tieto problémy nerieši, ide zákonite do konkurzu či likvidácie. 

Európska komisia navyše špeciálne v časti o Slovensku tvrdí, že (voľne preložené): „porovnania medzi jednotlivými krajinami EÚ ukazujú, že je silná súvislosť medzi časom vyriešenia (nekriminálnych) súdnych prípadov a rastom HDP vedúca k hypotéze, že kratší čas vyriešenia prípadov pozitívne vplýva na rast HDP.“ A súdne prieťahy teda negatívne vplývajú na rast HDP. A čo má negatívny vplyv na HDP, má samozrejme negatívny vplyv aj na zamestnanosť a životnú úroveň. Prezamestnanosť a relatívna predraženosť znamená, že zo spoločných peňazí zbytočne platíme veľa sudcov resp. zamestnancov na súdoch a oberáme sa o peniaze, ktoré by sa dali použiť na znížení daní pre všetkých, vyššiu a kvalitnejšiu infraštruktúru pre podnikateľov i zamestnancov a pod. Bola by to menšia tragédia, pokiaľ by vyšší počet zamestnancov súdov viedol k rýchlejšiemu vybavovaniu právnych sporov. Ale presný opak je pravdou. Dnes u nás justícia funguje na úrovni najproblematickejších južných krajín EÚ (tzv. PIGS). Presne na opačnom póle rebríčka sa nachádzajú severské krajiny a Nemecko. 

Ako som uviedol, v trvaní obchodných sporov je Slovensko 6. od konca rebríčka a v konkurzoch dokonca bezkonkurenčný „líder“. Ekonomicky to prináša dva veľmi negatívne fakty:

• Miliardy € sú uväznené v konkurzoch a sporoch (viď napr. bytový dom Glance House), pričom neslúžia ľudom, nevytvárajú hodnoty, len chátrajú a upadajú. Miliardové makroekonomické škody, za ktoré nie je nikto braný na zodpovednosť. Ničenie hodnôt, na ktorých pracovali tisíce a tisíce ľudí. Len tak.

• Nespravodlivo sa prerozdeľujú vytvorené hodnoty a majetok: Ak súdy svojou pomalosťou či nečinnosťou (a to nehovorím o vecne zlých rozhodnutiach) vytvoria jednej strane priestor nezákonné obohatenie presunúť mimo dosahu spravodlivosti (opakované konkurzy, presuny majetku na tretie subjekty), ničia tým spravodlivú súťaž, spravodlivosť pri podnikaní a potláčajú dobré podnikateľské motivácie, pričom vytvárajú tie najperverznejšie. Podnikanie v takomto prostredí stráca pre mnohých zmysel. A čím menej ľudí podniká, tým je vyššia nezamestnanosť i nižšie platy. Makroekonomická katastrofa.

Slovenská a nemecká pozícia na opačných póloch v aktivite súdov priamo koreluje aj s ich dôveryhodnosťou medzi podnikateľmi a verejnosťou: kým na Slovensku dôveruje súdom necelá štvrtina ľudí, v Nemecku presne naopak – viac ako tri štvrtiny ľudí nepochybuje o objektívnosti a kvalite svojich súdov. Keď som na jednej prednáške slovenským malým a stredným podnikateľom hovoril o tom, že viac ako polovica malých sporov (do 5 000 €) je v Nemecku právoplatne rozhodnutá do 3 mesiacov a pri väčších sporoch (nad 5 000 €) je tretina rozhodnutá do 3 a ďalšia štvrtina do 6 mesiacov (t.j. 58% sporov do 6 mesiacov), mnohí ostali v nemom úžase. Iní sa pýtali, ako to môžeme presadiť aj u nás a prečo to nejde. 

Ak chceme nemeckú vymožiteľnosť práva, máme jednoduchú možnosť – vycestovať do Nemecka. Ale kúsok Nemecka, kde platia nemecké zákony, máme aj na Slovensku. Nemecké veľvyslanectvo v Bratislave je exteritoriálnym územím. Je to de iure územie resp. kúsok Nemecka v Bratislave. 

Krátke vysvetlenie: Exteritorialita znamená byť mimo výsosť daného štátu, t.j. právna fikcia, ako keby sa subjekt nachádzal mimo územia (ex teritorium) konkrétneho štátu. Exteritoriálne územie je osobitným prípadom exteritoriality. Týka sa ako som uviedol napr. zastupiteľských úradov vrátane nehnuteľností, vecí aj osôb.

Prirodzene, takáto exeritorialita, resp. uplatňovanie a rozširovanie exteritoriálneho územia má svoje limity. Keďže vo väčšom rozsahu by narúšala územnú celistvosť, je aj súčasným európskym právom obmedzená. Ale pre kvalitné podnikateľské prostredie nepotrebujeme mať všetky zložky nemeckého práva. Rozhodujúce je obchodné právo a jeho výkon. 

Firmy často v situáciách, ak nejaký proces nezvládajú, resp. nezvládajú dobre, využívajú tzv. outsourcing*. Znamená to, že si v trhovom prostredí nájdu kvalitného externého poskytovateľa danej služby či produktu. Čisto z podnikovohospodárskeho hľadiska u nás justiční manažéri fatálne zlyhali a zlyhávajú naďalej – službu (rozhodovanie v sporoch), za ktorú si ich platíme, dodávajú predražene a navyše veľmi neskoro a často i nekvalitne. Ak by boli v trhovom prostredí, dávno by skrachovali. Ako každá firma, ktorá ponúka predraženú, nekvalitnú a stále sa omeškávajúcu službu. Takú službu nikto nechce. Je mu nanič. 

Justíciu musíme vymeniť. Veľká systémová zmena, ale bude vyžadovať niekoľko rokov. Pre našu rýchlu zmenu potrebujeme ale okamžite funkčné riešenie, ktoré má dve podoby:

1. „nepravú“ exteritorialitu a
2. špecializovaný obchodno-finančný súd.

1. Nepravá exteritorialita

Nemecké obchodné právo je možné v určitom rozsahu využívať na Slovensku už dnes. Ak zmluvný obchodný vzťah obsahuje tzv. cudzí prvok, môžu si zmluvné strany zvoliť rozhodné právo podľa vzájomnej dohody – aj nemecké. Cudzí medzinárodný prvok sa v skutkovej podstate právneho pomeru môže prejaviť v štyroch formách: 

• v subjekte – môže ísť o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom,

• v predmete – alebo objekte právneho vzťahu, ktorý sa nachádza v cudzine,

• v právnej skutočnosti – ktorá zakladá vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu nastala v cudzine a 

• ako rozhodnutie cudzieho /justičného/ orgánu.

Ak takýto prvok zmluva neobsahuje, aj tak sa možno vyhnúť slovenským súdom – voľbou rozhodcovského alebo arbitrážneho súdu. Podnikatelia v špeciálnych ekonomických zónach si tak v otázkach obchodného práva budú môcť záväzne a výlučne vybrať z troch možností s bezprostrednou právnou podporou:

• nemecký súd (v prípade prítomnosti „cudzieho“ prvku),

• kvalitný arbitrážny súd (Viedeň, Mníchov, Frankfurt a pod.) a

• rozhodcovský súd v danej zóne resp. pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (s účasťou starostlivo zvolených kvalitných slovenských a nemeckých sudcov).

 

2. Zriadenie špecializovaného obchodno-finančného súdu

Pred niekoľkými rokmi malo Slovensko veľký problém s kriminalitou tzv. „modrých“ golierov. Na boj s organizovaným zločinom prijalo rozhodnutie vo forme „systémovej zmeny“– bol vytvorený Špeciálny súd (neskôr Špecializovaný trestný súd) ako útvar špecializujúci sa na trestnú činnosť organizovaného zločinu. Dnes je to v podstate jediný súd v SR, ktorý ešte má nejaký rešpekt obyvateľstva.

Rovnaké riešenie je nevyhnutné aj na boj s kriminalitou tzv. „bielych“ golierov – hospodárskou kriminalitou, rozkrádaním štátneho majetku, korupciou a machináciami pri verejnom obstarávaní atď.. Tak, ako sa pre špecializovaný súd podarilo nájsť „7 statočných“, rovnako som presvedčený, že na Slovensku žije „7 statočných“ sudcov, ktorí sú buď dostatočne odborne ekonomicky a finančne zdatní, ale schopní potrebnú úroveň špecializácie v krátkom čase dosiahnuť.

 

D) Rýchle výhry vo vzdelávaní: Duálne vzdelávanie

Slovensko je krajina paradoxov. Okrem už skôr popísaného paradoxu trhu práce (popretia dopytovej krivky) u nás existuje aj iný zvláštny paradox: kým nezamestnanosť mladých u nás patrí medzi  najvyššie v EÚ, a teda nemal by byť pre firmy problém vybrať si vhodného mladého zamestnanca, firemný sektor sa permanentne sťažuje sa nedostatok vhodných odborne pripravených absolventov. Čo je príčinou tohto paradoxu? 

Nezamestnanosť mladých je z dlhodobého hľadiska jedným z najväčších problémov a rizík EÚ. Je to zároveň zásadný „predindikátor“ budúceho vývoja Európy ako takej, ale ešte oveľa viac predindikátor budúcnosti jednotlivých krajín v nej. Kým totiž rozptyl úrovne celkovej nezamestnanosti je v rozpätí 5% (Nemecko) až 28% (Grécko) – t.j. 23%-nych bodov, tak rozptyl nezamestnanosti mladých je 8% (Nemecko) až 58% (Grécko) – t.j. 50%-ných bodov, a teda až dvojnásobne väčší. Dopĺňať analýzu vývoja a uplatnenia mladých niekoľko rokov po skončení školy a bez akýchkoľvek pracovných návykov by bolo podľa mňa nosením dreva do hory.

Situácia je ale v jednotlivých členských štátoch rôzna – rebríček má, ako som vyššie uviedol – vždy dva konce. Na tom zlom, s nezamestnanosťou mladých vyššou než 30%, nájdeme juhoeurópske PIGS štáty (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko a tiež spolu s nimi Cyprus) a bohužiaľ s 35% ešte aj Slovensko. Na tom dobrom, s nezamestnanosťou mladých pod 10% sú Nemecko a Rakúsko (a tiež tesne Holandsko). Ako je to možné? V čom je dôvod? 

Rozhodujúcu príčinu pre (aj v porovnaní s celkovou nezamestnanosťou) extrémne vysokú nezamestnanosť mladých musíme hľadať v systéme vzdelávania. 

Na Slovensku, v Taliansku, Grécku a pod. sa uplatňuje systém čisto školského vzdelávania. Čisto školský vzdelávací systém môže ale dobre fungovať iba pre obmedzený počet základných povolaní. Neposkytuje priestor pre získanie špecializácie, ktorá je v súčasnosti absolútnou nevyhnutnosťou. Úlohu nevyhnutného vzdelávania resp. doškoľovania v špecializáciách potom musia chtiacnechtiac preberať zamestnávajúce firmy. Tým sa ale automaticky akýkoľvek absolvent stáva pre prax nevyhovujúcejší než existujúci a v európskom porovnaní menej vyhovujúci, než absolvent v krajine so špecializáciou. 

Naproti tomu v krajinách nemeckého štandardu, teda v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, t.j. krajinách z opačného konca rebríčka (aj keď Švajčiarsko nie je členom EÚ) sa s veľkým úspechom uplatňuje a využíva duálny systém vzdelávania. Školské učebné plány a vzdelávanie sa adaptuje na potreby praxe, žiaci absolvujú odborné vzdelávanie v jednotlivých firmách. Realizujú sa spoločné projekty, výskum, tréningy, analýzy a pod. 

Duálne vzdelávanie je v Európe považované za jednu z kľúčových príčin hospodárskeho rozvoja Nemecka i Rakúska. Náskok, ktorí vďaka  špecializácii, odborným vedomostiam a praxi nemeckí absolventi majú, sa prenáša neskôr do ich náskoku ako zamestnancov firiem v medzinárodnej konkurencii. A v ďalších krokoch do vyšších platov, nižšej nezamestnanosti a vyššej životnej úrovne. Teda presne do cieľov, o ktoré každý rozumný štát usiluje. 

 

Paradox vyššieho vzdelávania 

Jedna z verejne akceptovaných axióm vraví, že vyššie vzdelanie by malo viesť k nižšej nezamestnanosti. Paradoxne, kým tento fakt platí na úrovni vnútroštátnej (aj u nás dnes pri nedostatku pracovných miest „vytláčajú“ absolventi VŠ a univerzít stredoškolákov z ich pozícií), v medzinárodnom porovnaní to vôbec neplatí. 

Počet študentov v krajine s najnižšou nezamestnanosťou (Nemecku) je totiž v medzinárodnom porovnaní príliš nízky. Na Slovensku síce narástol počet univerzít aj ich absolventov, žiadnu relevantnú koreláciu s nezamestnanosťou to neprinieslo. Skôr naopak – prinieslo to k nám južanský systém „preštudovania sa  do nezamestnanosti“. Pretože kým dnes v absolventskom ročníku strednej školy na Slovensku nepozná svojho budúceho zamestnávateľa skoro nikto (menej než 10%), v Rakúsku a Nemecku je to presne naopak – viac než tri štvrtiny žiakov a študentov pozná svoju profesionálnu budúcnosť, svojho budúceho zamestnávateľa. A o to predsa pri vzdelávaní ide, vytvoriť mladým predpoklady pre ich profesijný úspech, nie? 

Nie „vyššie“ ale špecializované vzdelávanie je teda kľúčom k nášmu úspechu a k získavaniu investorov i rozvoju podnikov v SR. Svet nespí a nečaká na nás. Preto riešenie, ktoré navrhujem, spočíva – v 1. kroku pre definované špeciálne ekonomické zóny – v bezpodmienečnom obojstranne výhodnom prepojení teórie s praxou formou zavedenia duálneho vzdelávania. Každý jeden subjekt, každý prichádzajúci investor do modernej zóny, bude zapojený v primeranej miere do tohto duálneho systému. Každý, kto bude požívať legislatívne, daňové, infraštruktúrne výhody zón, bude pre svoj budúci prospech – tak ako je to v Nemecku či Rakúsku – zároveň prispievať, obojstranne výhodne, k rozvoju špecializácie a konkurencieschopnosti našich absolventov a našej krajiny. A pomáhať v prvom rade sebe, ale rovnako aj nám, celému Slovensku. Lebo vyššia špecializácia znamená vyššiu odbornosť, a tá ide ruka v ruke s vyššími platmi, nižšou nezamestnanosťou a vyššou životnou úrovňou. 

 

E) Rýchle výhry vo verejnej správe: Zriadenie špeciálnej verejnej správy 

Štátna a verejná správa ako celok dnes na Slovensku nie je ani kvalitná ani efektívna. Podobne, ako predražená je činnosť justície, je to s mnohými ďalšími zložkami verejnej správy – napr. pri výbere daní musíme na výber 100 € vynaložiť až 2,4 € priamych výdavkov. Všetky ostatné členské krajiny OECD sa pohybujú v rozpätí 0,3 – 1,4 €, pričom Nemecko je lacnejšie o dve tretiny (66%), Rakúsko o tri štvrtiny (75%) a Švajčiarsko dokonca až o sedem osmín (87%). Korelácia medzi pomerom daňových príjmov/HDP a nákladovosťou výberu daní ( krajiny OECD )

 

 

Sme pri podstate problému – štátna správa (netýka sa výdavkov na školstvo alebo dôchodky) nie je na Slovensku ani kvalitná ani lacná. Pritom už v 1. ročníku ktorejkoľvek ekonomickej školy sa v podnikovohospodárskej náuke dozviete základnú poučku (zjednodušene): ak chcete byť z dlhodobého hľadiska na trhu s vaším produktom úspešný, musíte a) buď v štandardnej kvalite ponúkať čo najnižšiu cenu, alebo b) za štandardnú cenu ponúkať produkt s čo najvyššou kvalitou. O drahý výrobok či službu v zlej kvalite nemá záujem nikto. A presne tak je to so záujmom (zahraničných) investorov o podnikanie v krajine, ktorá ponúka štátnu správu ako Slovensko – nekvalita a predraženosť zle fungujúcej štátnej správy im musí byť mnohonásobne kompenzovaná v iných nákladoch. A keďže voľný pohyb tovarov postupne vyrovnáva ich ceny celosvetovo, pričom ceny komodít sú globálne vyrovnané už dávnejšie, jediná zásadná položka, kde im kompenzujeme zle fungujúci štát, sú mzdové náklady. Konkrétne najväčším investorom (Nemecko, Rakúsko) ponúkame často až trojštvrtinovú „zľavu“ na mzdy v porovnaní s ich domácim trhom. A napriek tomu to nestačí, a máme tu 3-násobne vyššiu nezamestnanosť ako v Nemecku či Rakúsku. Lebo keď je jogurt skysnutý (časť justície skorumpovaná, časť štátu nefunkčná), tak ani zľava 75% niekedy nepomôže. 

Rozdiel je v procesoch, ľuďoch a riadení. Ale som presvedčený, že na to máme. Už dnes totiž v „nemeckom štandarde“ pracujú mnohí naši občania. Len podľa oficiálnych štatistík ich priamo v Nemecku pracuje minimálne 10 tisíc, v Rakúsku skoro 30 tisíc, skutočnosť je určite omnoho vyššia. Mnohí sa úspešne uplatnili v inštitúciách EÚ. Desiatky až stovky tisíc pracujú v rovnakom štandarde pre dcérske spoločnosti nemeckých, rakúskych a iných zahraničných koncernov na Slovensku, ako sú Volkswagen, ZSE/E.on, Telekom, Lidl/Kaufl and, OMV, Billa, Metro, VSE/RWE, Continental, Siemens, banky, poisťovne atď. 

Takže vieme, kde sa môžeme podučiť, odkiaľ môžeme funkčné procesy prevziať. Vieme tiež, že naši ľudia na to majú. Potrebujeme len začať meniť nefunkčný  systém. Manažérskych metód v rámci manažmentu zmeny/change managementu je, ako som už naznačil vyššie, na to dostatok:

1. výber 1. vlny najšikovnejších a perspektívnych zamestnancov štátnej správy ( z jej prostredia, ale rovnako aj mimo nej),

2. ich vyslanie na On-the-job training v zahraničí, alebo

3. školenie u nás so zapojením skúsených zahraničných expertov,

4. benchmarking (prevzatie) najlepších a funkčných procesov v štátnej správe v Nemecku (Rakúsku a pod.),

5. vytvorenie štruktúry špeciálnej štátnej správy pre špeciálne ekonomické zóny (ako subštruktúry resp. paralelnej štruktúry k existujúcej štátnej správe),

6. naplnenie štruktúr špeciálnej štátnej správy vyškolenými a pripravenými zamestnancami a

7. manažérske funkcie v potrebnom rozsahu za účelom udržania kvality pri rozbehu pokryjú zahraniční experti.

Zabezpečíme tak vytvorenie moderných, ale zároveň overených a funkčných procesov a štruktúr nezaťažených „dlhmi“ minulosti. A v paralelnom „súboji“ budeme môcť vidieť, ako a prečo funguje Nemecký štandard a ako slovenský štandard v štátnej správe.

F) Rýchle výhry v inováciách: Centrá podpory pre start-upy

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo na Slovensku mestá vykazujú  (aj relatívne, t.j. prepočítane na počet obyvateľov) podstatne vyšší stupeň podnikateľskej aktivity ako obce? Aj keď žijeme v 21. storočí, jedným z vážnych dôvodov je ešte stále aj priama fyzická dostupnosť podnikateľských servisných služieb a štátnej infraštruktúry. Myslím tým nielen štátne úrady, ale pre rozbeh, začiatok podnikania sú kľúčové aj dostupnosť a cena rôznych podnikateľských služieb, ako sú napr. služby záručnej a rozvojovej banky, audítori, daňoví poradcovia, tlmočníci, start-up zdieľané kancelárie, Exim banka atď. Obzvlášť pre malé a stredné podnikanie je prekonanie resp. eliminácia rôznych vstupných prekážok (entry barriers) vo forme rôznych počiatočných vyvolaných nákladov rozhodujúcim faktorom determinujúcim podnikateľskú aktivitu. Podobne ako v zdravotníctve pomáhajú malým (prípadne chorým) deťom nemocničné inkubátory, rovnako malé (a stredné) podnikanie a slabá (a chorá) ekonomika môže úspešne využiť na svoje oživenie a rozbeh podnikateľské inkubátory. 

Pri podnikateľských inkubátoroch ide vo svojej podstate o združené centrá podporných služieb. Miesta, kde začínajúci podnikateľ, ale prípadne aj prichádzajúci investor, nájde na jednom mieste, rýchlo, efektívne a relatívne lacno (príp. so štátnou podporou aj zadarmo) všetko najnevyhnutnejšie, čo pre začiatok svojho podnikania v danom mieste potrebuje. Či už ide o kancelárie so základnou infraštruktúrou, o poradenstvo a pomoc pri formalitách týkajúcich sa založenia živnosti či firmy, daňovej konzultácie, štátnej podpory vo forme úverov, záruk, dotácií a pod., tlmočníckych služieb, účtovníctva, auditu, atď. – všetky takéto služby je možné zastrešiť jedným centrom podpory. 

A presne takéto centrá podpory musia byť zriadené v každej jednotlivej špeciálnej ekonomickej zóne. Iba tak sa priblížime k tomu, čo potrebujeme. Aby ľudia boli kreatívni, aby podnikali. Aby rozvíjali nové myšlienky a nápady, vyvíjali nové tovary a služby, ktoré sa presadia aj v európskej či svetovej konkurencii. Aby nemíňali prehnane veľa času prebujnenou byrokraciou a administratívou a aby nemíňali veľa peňazí na cestovanie za úradmi a za poplatky na nich. 

Každé centrum podpory môže mať svojho priameho gestora – či už zahraničnú podnikateľskú komoru alebo združenie, ktoré bude v záujme svojich členov a investorov/podnikateľov v danej zóne garantovať a zabezpečovať rozsah a kvalitu podporných služieb v danom klastri. Samozrejme, v prípade potreby, najmä vo fáze rozbehu, aj s potrebnou (i finančnou) podporou štátu. Lebo každé 1 € investované do zlepšovania podnikateľského prostredia a jeho infraštruktúry na Slovensku, sa nám mnohonásobne vráti v budúcnosti – vo forme vyšších daní, nižšej nezamestnanosti, vyšších platov a pod. 

Veľmi špecificky by mohli a mali vyzerať centrá pri veľkých univerzitných mestách (Bratislava, Košice – Prešov, Žilina, Banská Bystrica – Zvolen). Vytvoriť podmienky pre uvoľnenie kreatívneho potenciálu mladých je jedným z dynamizujúcich faktorov rozvoja Slovenska. Niekedy na to nie je potrebné veľa. Častokrát stačí podporiť systém budovania sietí. Odstrániť komunikačné bariéry medzi rôznymi odbormi. Umožniť prepájať špecifických vedomosti z rôznych oblastí (napr. IT/výroba – manažment – marketing) do ucelených celkov – či už univerzitnými platformami, projektami, prepojením škôl, ale hlavne prepojením mladých ľudí do „mikroskupín“, ktoré skrývajú potenciál zárodkov budúcich firiem. Vytvárať kreatívne univerzitné mestečká ako ohniská budúceho podnikateľského rozvoja. 

 

* Outsourcing označuje odovzdanie vnútropodnikových procesov (zvyčajne nesúvisiacich s hlavnou činnosťou podniku) na externý subjekt – subdodávateľa. Outsourcing je teda špeciálna forma externého obstarávania predtým interne vykonávaných výkonov, pričom je zmluvne stanovená dĺžka a predmet výkonu. (wikipedia)