V čom by rozumný manažment zmeny mal spočívať? Máme 2 veľké výhody:

1. Nemusíme vymýšľať vymyslené či objavovať koleso nanovo. Tak ako po nežnej revolúcii sme sa pri tvorbe obchodného zákonníka inšpirovali zákonníkom z Nemecka a Rakúska, tak aj pri riadení ekonomiky a správe vecí verejných môžeme urobiť to isté. Použiť najlepšie skúsenosti zo sveta (best practice*). Prevziať NEMECKÝ ŠTANDARD. Ak chceme, aby sa naša životná úroveň, naše platy i nezamestnanosť začali približovať k tým nemeckým, inak to nepôjde. (Bez práce nie sú koláče.) Ako ukázalo Grécko, dlhodobo nie je možné mať nemecké platy, karibský prístup k práci a ruskú justíciu zároveň. Aj rozkrádať štátny majetok, aj mať vysoké dôchodky súčasne. Buď použijeme nemecký benchmark* a prevezmeme systémy, ktoré dokázateľne fungujú alebo sa z ekonomickej priepasti nikdy nedostaneme. 

2. Ľudia, ktorí dávajú na Slovensku prácu iným, vedia, čo potrebujeme. A hovoria to unisono. Stačí ich počúvať. A realizovať to, čo im pomôže. Lebo to v konečnom dôsledku pomôže nám všetkým. Bez týchto ľudí to jednoducho nepôjde. Štát, v ktorom budú všetci nezamestnanými prijímateľmi sociálnych dávok, nemôže fungovať – nemal by z čoho (kým opačný štát môže fungovať veľmi dobre).

Tento štát ale robí presný opak. V súdnictve udržiava ruský model prokuratúry a neobhájiteľné personálne rozhodnutia, ktoré ničia podnikateľské prostredie. Ďalší úrad – pre reguláciu sieťových odvetví – dokázal za pár rokov svojimi nekompetentnými a svojvoľnými rozhodnutiami zdvihnúť distribučné poplatky v energetike na európske maximá a zničiť tak konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Pretože tým podstatne zvyšuje ceny energií pre firmy. Na prospech pár vybraných subjektov. A podobne je to skoro v každej jednotlivej oblasti nášho verejného života, v každom rezorte, nad ktorým stojí štát. 

Dnes sa Slovensko v očiach podnikateľov javí ako krajina, pre ktorú je budovanie vhodného podnikateľského prostredia na príťaž. Netreba sa preto čudovať, že rebríčkoch konkurencieschopnosti sa prepadá stále hlbšie a hlbšie – až za krajiny, nad ktorými by sme sa donedávna iba pousmiali - ako sú Rwanda, Botswana, Kolumbia či Vietnam. A príčiny sú jasné a zrejmé. Len ich vláda nerieši, ale prehlbuje. Aké sú to príčiny? Ako ich riešiť? 

Som presvedčený, že skratky, tretie cesty, „naše slovenské riešenia“ nefungujú. Prax ukázala, čo má šancu na úspech a ako na to treba ísť. Nestrácajme čas pseudovíziami a pseudoriešeniami. Venujme sa príčinám a riešme problémy v súlade s funkčnou víziou – prevezmime funkčný nemecký štandard správy vecí verejných a implementujme to, čo funguje. Ľuďom a podnikateľom na Slovensku to určite pomôže. 

Ak sa chceme priblížiť nemeckej životnej úrovni, musíme sa priblížiť vyspelému nemeckému štandardu vo fungovaní štátu, správe vecí verejných. Musíme sa priblížiť nemeckému fungovaniu justície, štátnych úradov, riadeniu ekonomiky. Musíme zaviesť do praxe NEMECKÝ ŠTANDARD v riadení štátu. O tom som presvedčený. A verím, že mnohí so mnou budete súhlasiť. 

Čo vlastne predstavuje nemecký štandard v riadení štátu? 

Ide o to najdôležitejšie, čo odlišuje veľmi dobrú správu vecí verejných od správy priemernej, biednej, nekompetentnej a skorumpovanej, najmä však o: 

• jasné pravidlá a ich dodržiavanie,
• zodpovedných a pracovitých zamestnancov,
• kvalitné a jednoduché procesy,
• účelnosť a zmysluplnosť práce a procesov, ako aj
• zameranie na potreby klienta (občana).

Lebo dnes, žiaľ, je Slovensko placebo krajina. Všetko sa tu deje „akože“. Akože tu budujeme sociálny štát – a pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia – a v skutočnosti funguje iba pre „vybraných“. Akože tu funguje zdravotníctvo, školstvo – a pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny – a pritom iba ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok. 

Uvedomujem si, že zaviesť nemecký štandard nebude ľahké. Štát, to je dnes 1 145 účtovných jednotiek štátnej správy, 6 694 jednotiek územnej samosprávy, a zároveň v rámci nich vyše 343 tisíc zamestnancov. Niektorí z nich v riadení štátu i v štátnej správe zlyhali. Určite bude potrebné väčšinu preškoliť a viacerí si zrejme na iný štandard práce ani nezvyknú. Mnohí zo zle nastaveného riadenia štátu dodnes profitujú a takí musia skončiť. 

Dotkne sa to všetkých oblastí štátu a bude to trvať rôzne dlho. Niekde mesiace, poväčšinou roky a v justícii 1 až 2 volebné obdobia. 

Potrebujeme „rýchle výhry"

Ozdravenie či riadenie manažmentu zmeny ale našťastie nie je nová vec. Na firemnej úrovni sa deje takmer každodenne a sú s ním bohaté skúsenosti. Mnohé sa dá prevziať a poučiť sa. Jedno z najdôležitejších ponaučení je vyhnúť sa stavu – s nadľahčením – „operácia sa podarila, ale pacient zomrel“. T.j. mať pripravené nevyhnutné riešenia, ktoré budú prinášať výsledky takmer okamžite – odborne sa im hovorí „quick wins“ – rýchle výhry. 

Ako teda dosiahnuť v boji so štátnym molochom rýchlu výhru? Vo firemnej praxi sa často používa tzv. lead by example system, prenesene ho označím za „ohniskový prístup“ (nezodpovedá prekladu „vedenie príkladom“). V praxi sa uplatňuje tak, že osvedčené prístupy, metódy a riešenia sa neimplementujú do celej inštitúcie naraz, pretože by v „súboji“ so zamestnancami so starými návykmi takáto zmena stroskotala. Realizujú sa iba vo vybraných zložkách (vybraných výrobách, linkách, produktoch, oddeleniach apod.) s najvhodnejšími pracovníkmi. Úspech nových metód v týchto „ohniskách“ pomáha zabezpečovať a udržiavať (svojou rentabilitou) chod celej organizácie. Zároveň sú takto vytvorené podmienky, pre paralelné porovnanie starého a nového sveta všetkými zúčastnenými, čo vytvára predpolie pre druhý zásadný krok – postupné rozširovanie nového systému fungovania z ohniskového do ďalších útvarov organizácie, a tak krok za krokom vytlačiť a úplne nahradiť staré spôsoby novými, modernými a úspešnými. 

Prečo to tak detailne vysvetľujem? Pretože presne to je cesta, ktorou sa Slovensko musí vybrať. Nevymeníme viac ako 340 tisíc zamestnancov verejnej správy za lepších obratom ruky. Nejde to a chyba mnohokrát nie je vôbec v nich. 

Gabriel Eichler, reštrukturalizačný manažér spoločnosti VSŽ Košice – dnes US Steel – zachraňujúci firmu pred vykrvácaním po úradovaní mečiarovských privatizérov okolo A. Rezeša, raz s odstupom času vyhlásil o situácii vo VSŽ pri jeho príchode: 

„Kradlo sa tam na všetkých úrovniach. Od „hlavy” až po vrátnika, mnohí kradli, taká bola podniková kultúra. Keď som to povedal v televízii, vysvetľovali mi, že to tak nemôžem hovoriť. Ale tak to tam bolo, každý mal z toho svoj kšeft.“ Dnes nekradne v US Steel takmer nikto. Čo sa zmenilo? Vymenili 15 tisíc zamestnancov? Nie, vymenili pár manažérov a zmenili ŠTANDARD firemnej kultúry. Zlodejstvo a lajdáctvo sa nepodporuje, ani netoleruje, ale naopak trestá. A skoro všetci zamestnanci to pochopili. A tí všetci, čo to pochopili, dnes majú prácu a platy nad úrovňou slovenského priemeru.

Rovnako to môže byť aj s celým Slovenskom. Rozhodujúcou úlohou je dnes správna voľba „ohnísk“. Kde budú nové štandardy presadzované prioritne. Keďže motorom ekonomiky sú podnikatelia, musí ísť o nich. Musíme pre nich vytvoriť špeciálne ekonomické zóny, kde sa fungovanie nášho štátu priblíži tomu nemeckému. Kde bude vymožiteľnosť práva podobná ako v Nemecku, prepojenie teórie s praxou (škôl a výroby) blízke nemeckému, štátne služby a štátna správa na obdobnej úrovni. Ak toto dokážeme, odstránime rozhodujúcu bariéru pre masívny prílev zahraničných investícií, ale aj bariéru pre rozvoj slovenských firiem. Pretože pri voľnom pohybe kapitálu je nefunkčnosť štátu rozhodujúcou prekážkou. Tú môžeme odstrániť a prispieť tak k rozvoju firiem, znižovaniu nezamestnanosti, rastu platov a životnej úrovne. Ako som načrtol, nie je to neprekonateľne zložité.

* „Best practice“ je manažérska technika resp. metóda uplatňovania a preberania odskúšaných a využívaných postupov, ktoré dlhodobo a konzistentne vykazujú najlepšie výsledky – bežne používaná v riadení firiem ako tzv. „benchmark“