Slovenská ekonomika nevyhnutne potrebuje zásadné systémové zmeny. Slovensko si nemôže dovoliť ďalej žiť v sebaklame a tváriť sa, že implementáciou kozmetických zmien sa vyhne hlbokým ekonomickým problémom. Nepomôže nám hranie sa s nastavovaním jednotlivých dielčích parametrov, ako sú napríklad výška daňových sadzieb alebo odvodov, na takýto prístup už nie je čas.

Bolo by chimérou spoliehať sa na mechanický návrat k slovenskej ekonomike pred Ficom. Svetová ekonomika sa po kríze od roku 2007 zmenila a ekonomické nástroje, ktoré fungovali dovtedy, už dnes fungujú iba obmedzene. Som presvedčený, že ak by sme sa našu ekonomiku snažili postaviť na nohy rovnakými nástrojmi, akými sme to robili pred pätnástimi rokmi, malo by to prinajlepšom len veľmi obmedzený efekt. 

To neznamená, že by sme mali rezignovať na systematické vytváranie kvalitného podnikateľského prostredia, ktoré by z dlhodobého hľadiska oživilo motiváciu malých a stredných podnikateľov byť ekonomicky aktívnymi, začať investovať a vytvárať pracovné miesta. Verím, že z dlhodobého hľadiska by sme takto postupne vedeli obnoviť aj dôveru investorov v Slovensko. Lenže, ako hovorieval už J. M. Keynes: „Z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi.” 

V tomto materiáli sa preto venujem ekonomickým opatreniam, ktoré môžeme urobiť v krátkom čase, a ktoré prinesú prvé relevantné pozitívne efekty už v horizonte jedného, dvoch rokov a zásadnú zmenu do 4 až 7 rokov. Hlavným nástrojom na rýchle oživenie našej ekonomiky je zavedenie nemeckého štandardu v riadení štátu, a to prioritne v „špeciálnych ekonomických zónach”. 

Som presvedčený, že zriadenie špeciálnych ekonomických zón s nemeckým štandardom prinesie rovnaký efekt pre rýchly rast slovenskej  ekonomiky, ako malo zriadenie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry v boji proti mafii a v boji proti najzávažnejším trestným činom. Zriadenie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry nedokázalo očistiť celú justíciu, ale dokázalo výrazne zlepšiť výkon spravodlivosti na Slovensku. Dokázalo predovšetkým obnoviť aspoň  minimálnu vieru ľudí na Slovensku, že aj tie najväčšie ryby, dovtedy stojace nad zákonom, nakoniec spravodlivosť dostihne. 

Špeciálne ekonomické zóny s nemeckým štandardom majú byť priateľským a žičlivým prostredím, v ktorom si podnikatelia aj zamestnanci budú môcť na vlastnej koži vyskúšať, že sa na Slovensku pracovať aj podnikať oplatí. Verím, že po zriadení prvých špeciálnych ekonomických zón vznikne prirodzený tlak občanov aj podnikateľov na to, aby sa tieto zóny rozširovali a aby sa prostredie nastavené v špeciálnych ekonomických zónach v priebehu niekoľkých rokov zaviedlo na celom Slovensku. 

Zjednodušene povedané, Slovensko dnes nemá na to, aby švihnutím čarovného prútika zo dňa na deň zmenilo správanie sa sudcov, aby súdne spory rozhodovali rýchlo a spravodlivo bez ohľadu na kontakty, vplyv a ekonomickú silu sporných strán. Nevieme zo dňa na deň presvedčiť štátnych úradníkov, aby sa správali k občanom a podnikateľom ústretovo, aby sa im snažili vo všetkom vyhovieť, aby ich vítali s úsmevom a aby im dávali pocítiť, že občan a podnikateľ sú ich „páni”. Zo dňa na deň nevieme zmeniť všetkých úradníkov, aby pochopili, že majú pri vybavovaní stavebného povolenia pomôcť občanovi a podnikateľovi čo najrýchlejšie stavať a nie im to čo najviac znepríjemniť. Nevieme okamžite presvedčiť pracovníkov hygieny alebo hasičského zboru, že ich úlohou nie je hľadať chybičky, ktoré by odôvodnili zákaz podnikania, ale ich úlohou je nájsť spôsob, ako ľuďom pri začiatkoch podnikania pomôcť. 

Niečo však vieme urobiť hneď: Vieme zriadiť špeciálne ekonomické zóny, v ktorých bude „nemecké” správanie sa súdov, úradníkov a štátnych orgánov voči ľuďom a podnikateľom povinnosťou a zo strany štátu kvalitne a dôsledne vyžadovaným štandardom.